Autorom metódy LIP – Proces životnej integrácie (Life Integration Process) je Wilfried Nelles.
V Procese životnej integrácie (LIP) sa pracuje s konšteláciami. Na rozdiel od systemických/rodinných konštelácií sa však neskúma vzťah človeka s inými ľuďmi, miestami, či udalosťami, ani jeho rola v systéme. Skúma sa vzťah človeka samého k sebe.
Zámerom metódy je skúmanie predchádzajúcich období života a ich integrácia. A to z postoja dospelého človeka TU a TERAZ. Vďaka integrácií jednotlivých období a akceptovaní reality takej, aká bola, je možné uvoľniť napätie, ktoré môžeme vnímať v dospelom veku.
Fázy života človeka
Pracuje sa s jednotlivými etapami života človeka, ktorý má 7 fáz:
1. Obdobie od počatia do narodenia
2. Detstvo
3. Puberta
4. Dospelosť
5. Zrelosť
6. Staroba
7. Smrť
Princíp metódy LIP
LIP sa zakladá na pochopení, že náš život sa deje bez ohľadu na to, čo sa v ňom stalo. Že v tomto zmysle je všetko „správne“ také, aké je a aké bolo.
Zároveň vychádza z uvedomenia, že minulosť existuje len v našich hlavách. Keďže minulosť pominula, už neexistuje. Všetko, čo existuje, je teraz. Minulosť nás môže znepokojovať len vtedy, ak sme si hlboko v duši neuvedomili, že je koniec. Alebo tiež preto, že jej dávame zmysel, lebo sa jej nechceme pustiť. Toto sa deje často nevedome, napríklad v dôsledku traumy.
Preto celé zameranie LIP spočíva v súčasnosti. Pozeráme sa na predchádzajúce štádiá života (čas v maternici, detstvo, dospievanie). Integrujeme to, čo je odhalené. To znamená, že udalosti a situácie prijímame presne také, aké boli. Zastávame názor, že príčina našich problémov nie je v samotných udalostiach, ale výlučne v tom, ako k nim teraz pristupujeme.
Plod, dieťa a dospievajúci a ich história sa ponechajú tak, ako boli. Bez ľútosti, bez výčitiek svedomia, bez hanby. Výsledkom tohto procesu je pokoj. Klient sa úplne uvoľní a tým sa znižuje aj napätie u dospelého klienta. Človek sa zmieri s tým, aký je dnes a so všetkým, čo viedlo k tomuto bodu. Dostáva sa do kontaktu s tým, čo je v ňom uložené ako duchovný zdroj: s vlastným, originálnym potenciálom. Zároveň sa uvoľní cesta k tomuto potenciálu, aby sa mohol naplno rozvinúť.
LIP (Proces životnej integrácie) sa často považuje za nový alebo „špeciálny typ konštelácie“. Je to však len čiastočná pravda. Aby sa naše životy skutočne integrovali do nášho vedomia, potrebujeme určitý postoj k životu. Rešpekt ku všetkým formám a prejavom života, vrátane tých, ktoré považujeme za bolestivé alebo desivé. Vytváranie povedomia a pochopenia tohto postoja je jadrom LIP.
