Môj príbeh

Cudzinci nie sú vítaní

Keď sa v r. 2003 snažila vstúpiť do môjho života, razantne a bez pozvania, zabuchla som jej dvere rovno pred nosom. Nikto ju predsa nevolal. Namiesto privítania som silnejšie zavrela okná, dvere zamkla na dva západy a bez rozmýšľania si žila ďalej. V dome bez svetla a čerstvého vzduchu. V dome, ktorý sa, pomaly ale isto, začal rozpadávať.

Omietky padali, trubky hrdzaveli, strecha sa mi pomaly rúcala na hlavu, no a ja som sa na obranu obalila ochrannou vrstvou. Aby mi nikto a nič nemohlo ublížiť. Ona vytrvalo klopala a klopala a čakala na svoj deň. O trinásť rokov neskôr, keď už bol dom polorozpadnutý, sa vrútila do môjho života ako cunami. Ovládla ma celou svojou silou, pred ktorou už nebolo úniku. Dom sa v priebehu pár dní rozsypal od základov a zostali sme už len my dve.

ONA a JA.

Stále som chcela pred ňou utiecť, ale nebolo kam a nebolo ani síl. V tom období už mala jednoznačnú prevahu. Nevládala som prejsť viac ako pár metrov. Nasledujúce týždne som preležala na posteli a hľadala spôsoby, ako sa nepozvaného hosťa zbaviť. Telo stále neposlúchalo a ja som pochopila, že sa budeme musieť naučiť spolu žiť. Keď som sa konečne odhodlala pozrieť sa jej priamo do očí, zistila som, že táto zvláštna cudzinka mi nesie vzácne posolstvo. Posolstvo o nájdení samej seba, posolstvo o vzťahu k iným ľuďom, posolstvo o zmysle života.

Postupne som začala rozumieť veciam viac a viac. Moje telo dostávalo novú životnú energiu, začala som sa veľa hýbať, vzdelávať sa v nových oblastiach a napokon som odišla z práce, ktorá ma ani trochu nebavila. Na novú cestu som vykročila v roku 2016 a počas nej som narazila na SM systém a integratívny koučing. SM systém mi veľmi pomohol s chrbticou, ktorá bola naozaj v zlom stave. Koučing mi zasa otvoril možnosti v osobnom rozvoji. Konečne som našla spôsob, ako komunikovať sama so sebou a ako si pomôcť v rôznych životných situáciách. Absolvovala som kurz trénera na SM systém a koučovací výcvik.

Rada by som sa o tieto úžasné veci delila s inými ľuďmi, pretože verím, že môžu pomôcť aj vám. Ak teda chcete, môžeme sa spolu vydať na cestu za dobrodružstvom. Dobrodružstvom vlastného života.

A mne nezostáva nič iné, iba mojej nevyspytateľnej návštevníčke poďakovať. Poďakovať za to, že som vďaka nej znova našla svoju stratenú dušu a za to, že mi zasvietila na cestu, keď som žila v úplnej tme.

Verím, že keď pochopím, čo pochopiť mám, naše cesty sa rozídu a ja budem môcť kráčať životom ďalej bez jej spoločnosti.

Ešte raz vďaka.

Tatiana (napísané v r. 2018)